Obdobie po eurovoľbách

Poslanci Európskeho parlamentu si zvolili predsedníčku Európskeho parlamentu, podpredsedov a kvestorov a prijmú ďalšie dôležité rozhodnutia o organizácii svojej práce, napríklad o tom, koľko poslancov bude pracovať v jednotlivých parlamentných výboroch.

Voľba nového predsedu Európskeho parlamentu je prvou úlohou poslancov Európskeho parlamentu, keď sa v júli prvýkrát zídu na plenárnom zasadnutí.

Europoslanci si volia predsedu na obdobie dva a pol roka (t. j. polovicu volebného obdobia), táto funkcia je obnoviteľná.

Nominácie môže predkladať buď politická skupina, alebo skupina poslancov EP, ktorá zastupuje aspoň jednu dvadsatinu všetkých poslancov EP (36 poslancov).

Hlasovanie je tajné. Predsedom sa stáva kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov.

Ak po troch kolách hlasovania nezíska žiadny z kandidátov absolútnu väčšinu, poslanci EP si vo štvrtom kole vyberajú medzi dvoma vedúcimi kandidátmi z tretieho kola.

Po voľbe svojho predsedu Parlament pokračuje voľbou podpredsedov, po ktorej nasleduje voľba kvestorov.

Podpredsedovia a kvestori sú volení na dva a pol roka, rovnako ako predseda.

Nominácie môže predkladať buď politická skupina, alebo skupina poslancov, ktorá zastupuje aspoň jednu dvadsatinu všetkých poslancov (36 poslancov).

Hlasovanie je tajné a prebieha súčasne pre všetkých kandidátov. Každý poslanec EP môže odovzdať toľko hlasov, koľko je k dispozícii miest. Kandidáti, ktorí získajú nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, sú zvolení v poradí podľa počtu získaných hlasov. Ak je v prvom hlasovaní zvolených menej ako 14 kandidátov, koná sa druhé hlasovanie za rovnakých podmienok.

Ak je potrebné tretie kolo hlasovania, zvyšné miesta obsadia tí kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov.

Päť kvestorov sa volí rovnakým postupom.

Poslanci Európskeho parlamentu rozhodujú počas prvého plenárneho zasadnutia o počte členov zasadajúcich v jednotlivých parlamentných výboroch.

Politické skupiny potom vymenujú riadnych členov a náhradníkov do výborov. Rozdelenie miest vo výboroch pre jednotlivé politické skupiny odráža zloženie celého Parlamentu.

Na prvých schôdzach výborov, ktoré nasledujú po prvej plenárnej schôdzi, si členovia výborov zvolili predsedov a podpredsedov na obdobie dva a pol roka.

Predsedu Európskej komisie navrhujú lídri krajín EÚ, ktorí sa stretávajú na zasadnutí Európskej rady. Úspešný kandidát musí získať podporu väčšiny poslancov Európskeho parlamentu.

Európsky parlament podporuje proces vedúceho kandidáta, v ktorom európske politické strany pred voľbami oznamujú svojich kandidátov na predsedu Európskej komisie.

Voľba predsedu Európskej komisie je jednou z prvých úloh nového Parlamentu.

Kandidát, ktorého navrhli vedúci predstavitelia EÚ v Európskej rade, je vyzvaný, aby pred poslancami EP vystúpil s vyhlásením a zúčastnil sa na plenárnej rozprave s nimi. Potom poslanci EP pristúpia k tajnému hlasovaniu.

Na získanie súhlasu Parlamentu musí kandidát získať podporu aspoň polovice všetkých poslancov plus jedného. Ak kandidát nezíska požadovanú väčšinu, Európska rada musí navrhnúť iného kandidáta.

Po zvolení predseda Európskej komisie vyberá kandidátov na komisárov na základe nominácií z jednotlivých krajín EÚ a prideľuje im rôzne politické portfóliá. Z každej krajiny EÚ je jeden komisár.

Európsky parlament pozýva kandidátov na komisárov na verejné vypočutia, aby zistil, či sú vhodní na posty, o ktoré sa uchádzajú. Pred každým vypočutím parlamentný výbor pre právne záležitosti preskúma vyhlásenie kandidátov o záujmoch.

Vypočutia organizujú príslušné parlamentné výbory a sú vysielané naživo. Kandidáti odpovedajú na písomné otázky pred zasadnutím, na začiatku vypočutia sa krátko predstavia a potom odpovedajú na ústne otázky poslancov Európskeho parlamentu.

Po zasadnutí sa stretnú predsedovia príslušných výborov a zástupcovia politických skupín, aby zhodnotili vystúpenie kandidátov. Ak nie sú s kandidátom úplne spokojní, môžu sa rozhodnúť položiť ďalšie písomné otázky, v ktorých budú hľadať ďalšie odpovede, alebo kandidáta pozvať na ďalšie vypočutie. Potom pripravia hodnotiaci list, ktorý sa predloží predsedom výborov a následne predsedovi parlamentu a vedúcim politických skupín.

Kandidáti, ktorí nezískajú pozitívne hodnotenie od výborov, môžu odstúpiť a nahradia ich iní, ktorých opäť vyberie predseda Komisie na návrh príslušných krajín EÚ. Noví kandidáti tiež absolvujú vypočutie v Parlamente.

Predseda Parlamentu a vedúci politických skupín analyzujú proces a hodnotiace listy a na odporúčanie predsedov výborov môžu rozhodnúť o ukončení procesu vypočúvania.

Po ukončení vypočutí sa v Parlamente koná plenárna rozprava, na ktorej predseda Komisie predstaví celý tím komisárov a jeho politické priority.

Zvolený predseda Komisie predstavuje na zasadnutí Parlamentu celý tím dezignovaných komisárov a ich program. Po prezentácii nasleduje rozprava.

Parlament hlasuje o tom, či ako orgán udelí alebo neudelí súhlas s vymenovaním zvoleného predsedu a dezignovaných komisárov. Rozhodnutie sa prijíma väčšinou odovzdaných hlasov.

Kontaktné údaje poslancov Európskeho parlamentu sú k dispozícii na stránkach Európskeho parlamentu. Jednotlivých poslancov EP môžete vyhľadať podľa mena alebo podľa krajiny, politickej skupiny alebo výboru. Stránky poslancov EP obsahujú ich e-mailové adresy a profily na sociálnych sieťach.

Európsky parlament sa zaviazal pracovať transparentne.

Všetky plenárne zasadnutia a väčšina schôdzí výborov sa vysielajú naživo a záznamy z minulých schôdzí sú k dispozícii v multimediálnom centre Parlamentu.

Na webovej stránke plenárneho zasadnutia sú k dispozícii informácie o programe plenárneho zasadnutia, prijatých textoch, zápisniciach a výsledkoch elektronických hlasovaní. Webová stránka výborov ponúka prístup k dokumentom zo schôdzí a k súborom týkajúcim sa práce výborov.

Parlament sa tiež snaží informovať Európanov o svojej práci a komunikuje prostredníctvom rôznych kanálov vrátane svojich styčných kancelárií, webovej stránky a sociálnych médií.

Parlament má styčné kancelárie vo všetkých hlavných mestách EÚ a regionálne kancelárie v najväčších krajinách EÚ. Rozširujúci sa počet návštevníckych centier Europe Experience po celej EÚ má za cieľ ponúknuť priamy pohľad na to, ako EÚ mení životy ľudí.

Sekcia Spravodajstvo na webovej stránke obsahuje tlačové správy a iné materiály pre médiá, zatiaľ čo sekcia Témy sa zameriava na vysvetlenie práce Parlamentu v konkrétnych oblastiach a širších otázkach.

Parlament má účty na sociálnych sieťach Facebook, Instagram, X, YouTube, LinkedIn, TikTok a ďalších platformách.

Môžete tiež sledovať prácu jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu - pozri vyššie, ako sa s nimi skontaktovať.